pondelok 11. novembra 2013

potrebujem ťa. tvoje jemne, teplé ruky, roztápajúce chladný povrch môjho vonkajšieho ja. neopustím ťa. tvoje mäkké, veľké pery, vďaka ktorým si uvedomujem, žée mám nejaké aj ja. cítim ťa. aj tie tvoje divoké, podmanivé oči spalujúce celý obranný mechanizmus. ja som to vedela. že pustiť si ťa k telu, bude viac než len hlúpe.. že ak ray prelomíš hrubú vrstvu ľadu niekde tam vo mne.. že sa utopíś. alebo, že mi v tom prvom ádychu.. voĺnom ako list ovo vetre.. zapadneš niekde do mojich mpluc cele ich mnaplnis.. a ja uz bez teba nebudem vediet dychat. v kazdom jednom poondiatomk tieni vidim ten tvoj . v kazdom svetle vecer v bdejucich panelakovych okanh vidim as spolocny osud. len ty a ja a to svetle ktore mi zahreje palce ktore davno opustil cit .. cigareta z nich vytihla okrem tvojejniekdajsej vone aj to teplo. teplo necitim . ale ta vona sa neda zabudnut. je to ta vona ked sa mi roztiahnu kutiky. zaziaria ocicka a ja zistujem ze moj pubossky vek je skutocny. musi byt. ukazujes mi ho . ukazujes mi vsetko . v tom pravom svetle. v tom skutocnom nie v tom obchodnom ktore robi vsetko krajsim . ukazujes mi ake to je . ake to je nanic. ale zaroven mi ukazujes ake by to mohlo byt.  ake by to mohlo byt a ake to nie je . a ani nebude. mozno bolo.. ale nie je
a nebude
je vecer a mna toto nuti pisat flasa vina. teda ta druha. ta prva mi kazala otvorit tu sruhu a nemysliet na teba a teraz vidis tu ironiu. nielenze si vo mne. musim ta davat po castiach von. lebo je v tebe viac teba ako mna.. uz so viac ty ako ja. aspon sa o to snazim . ked nie s tebou tak tebou .. funguje to?? prosim nevrav o case a inych premennych. pripomina mi to len to co bolo premenene .. co bolo a nie je. a ako ty vzy dodas .. aj pat sest krat aby mi to bolo jasne.. co uz nebude..

sobota 19. januára 2013

Zivot

Zivot je ako cigareta. Pri narodeni sa zapalite a cakate kym si z vas niekto potiahne aby tak dal vasmu zivotu zmysel .  A tak horite a cakate. Cakate ze nedohorite skor ako vas niekto stihne ochutnat zobrat si z vas kusok a dat vam tak zmysel. Ze proste nebudete vyhodeni von z okna bez toho aby sa vas  niekto dotkol a nieco si vas zobral, ze si vas vsimne, vezme tak blizko, tak hrozne blizko az sa bude moct popalit. Ze donho preniknete a on do vas. Lebo nie je nic horsie  ako vediet pri zhasinani ze ste horeli zbytocne. Ze ste horeli pre seba. Je to to riziko, tej choroby, ze toho ktory vas ochutna preklajete nejakou chorobou, alebo ze mu nebudete chutit. Ide o to cakat na toho ktoremu budete chutit. Kvoli ktoremu budete radi ze sa rozdavate a ze nakoniec zhasnete. Dufat , ze niekto taky vobec je. Ze budete tu moznost ho stretnut vobec mat. Ze sa nepopalite. Ale o tom je zivot horiet az kym nezhasnete.

nedeľa 22. apríla 2012

choďte všetci kurva do piče, aneb koniec dobrej nálady.

byť obyčajnou. Takou bez názorov, bez myšlienok, bez prínosov. Bez osobnosti...Čo si sem-tam privlastní kúsok osobnosti druhých, aby vytvorila vitráž, ktorou pri dopade svetľa pohľadu cudzinca vyrazí dych.  Takou, čo iba túži a túžbu stratí keď to dostane. A to dostane.... Krásnym obalom hovna vo vnútri. Výnimočným svojou s/prostosťou. Nechcem byť "výnimočnou" /nech si s tým idú do hája/. Byť mrchou, byť múdrou len v poznaní svojej nekončnej prázdnosti. Bez osobnosti. Bez čohokoľvek na predaj, byť prvou kúpenou. Toto chcem. No nedostanem.  A tak ďalej zotrvávam v kúte a zbieram prach. Ešte dobre , že tu nie sú holuby.




piatok 6. apríla 2012

Ticho v parku


Ticho v parku.
Hlúčik deciek oproti sa naháňa za plastovým tanierom.
Pozorujem.
Dymí sa z teba ako z továrenského komína.
Vtáci nespievajú, su zalezení niekde  ďaleko v teple.
A my tu sedíme ako dvaja cvoci.
A čakáme, že našou nečinnosťou sa niečo zmení.
A ja možno čakám, že zrazu ma uvidíš inak.
Je tu  zima no je to fajn aspoň sa na teba budem môct natlačiť.
Ale vážne mi je zima.
Zatiaľ sa s tebou ešte vládzem rozprávať o tom aké je umenie sučastnosti nahovno.                                       So zamysleným výrazom na tvári odklepávam z cigarety.
Ale za chvíľu sa asi zdvihnem a presunieme sa do najbližšej stoky.
A tam budeme dalej viesť naše rozhovoy o ničom.
Ale je nám spolu dobre.
A tak ďalej spomíname ako správne deti ako nám chýba detstvo.                                                            
Žijeme jednou nohou vo včerajšku.
Po dvoch, či troch pivách sa ale postavím a pôjdem domov.
Musím dať prať.


NOC


Noc.
Tmavá a chladná.
Taká si.
Takou si vždy túžila byť.
Takou si sa stala.
Po brade ti steká whiskey a pomaly preniká cez steny ciev.
Nezahreje.
To už nedokáže ani oheň.
Bolí to?
Hovoríš: Prach si a v prach sa obrátiš.
A pomaly,  pomaly si potiahneš.
Kráčas pomaly a vznešene.
Kňažka dekadencie.
V trblietavom snehu kráčaš tak ladne, až si predstavujem, že sa vlastne vznášaš.
V tom svojom čiernom rúchu smrti pútaš pohľady.
Ani o tom nevieš.
A kebyže aj vieš, je ti to jedno.
Nestojí ti to za to.
Zaujímať sa o tých, čo pre teba nič neznamenajú.
Ani nemôžu.
Nič pre nich neznamenáš ty.
Možno akurát tak jeden, či dva znechutené pohľady, či poznámky.
Nemôžu ti ublížiť.
Oni nie.
To mohol len jediný.
A aj to urobil.
Už nikdy viac to nedopustíš.
Tmavá a chladná.
Taká si.
Takú z teba spravil.
A takou aj ostaneš.


štvrtok 15. marca 2012

Láska je bolesť


Ako strašne chcem teba, vidieť práve teba mŕtveho, alebo aspoň skučiaceho a zvíjajúceho sa od bolesti na zemi.  Kopla by som si. Zas a zas. A ty by si už nezvládal ani skučať. Už by si len prosíkal pohľadom. Obetoval, urobil by si čokoľvek aby to skončilo. Ja by som neprestávala. Nič by ma nezastavilo. Rovnako ako teraz teba. A tebe by odvšadiaľ tiekla krv, zvíjal , zvíjal by si sa v kŕčoch od bolesti, ako taký červ. A ja by som sa len smiala. Lebo by som vedela, že ti ani zďaleka nemôžem ublížiť tak, tak ako si ty ublížil mne. Len tým, že si pri mne neostal. Bol by to šialený smiech. Ja by som neodišla. Ver mi. Ostala by som , a kopala a kopala a smiala sa.... Až do tvojho posledného výdychu - tvojej spásy.


štvrtok 29. decembra 2011

STILL YOU


cítiť čerstvo pokosenú trávu, zabárať si ruky do piesku, hodiť sa unavená do vlastnej postele, dať si ráno prvý dúšok kávy a večer poslednú cigu, prehrabávať sa v starých babkiných veciach, ovoniať starú platňu alebo knihu, potulovať sa parkom a tajne pozorovať ľudí, plávať v lete sama v bazéne a nikto navôkol, písať na písacom stroji, počúvať gramofón a sledovať pri tom ako sa otáča platňa, čítať si obľúbené pasáže knihy dookola a spievať si pri každom vhodnom i nevhodnom momente, zasmiať sa s kamarátkami a pretárať s nimi pri tom celé hodiny, iba tak, odhryznúť si zo zakázaného ovocia, proste vyparatiť niečo, ľahnúť si do trávy, počúvať pradúceho tvora, ktorý sa obtiera o členky, pozorovať oheň.... to všetko milujem... ale kam sa to hrabe na teba?!