choďte všetci kurva do piče, aneb koniec dobrej nálady.

byť obyčajnou. Takou bez názorov, bez myšlienok, bez prínosov. Bez osobnosti...Čo si sem-tam privlastní kúsok osobnosti druhých, aby vytvorila vitráž, ktorou pri dopade svetľa pohľadu cudzinca vyrazí dych.  Takou, čo iba túži a túžbu stratí keď to dostane. A to dostane.... Krásnym obalom hovna vo vnútri. Výnimočným svojou s/prostosťou. Nechcem byť "výnimočnou" /nech si s tým idú do hája/. Byť mrchou, byť múdrou len v poznaní svojej nekončnej prázdnosti. Bez osobnosti. Bez čohokoľvek na predaj, byť prvou kúpenou. Toto chcem. No nedostanem.  A tak ďalej zotrvávam v kúte a zbieram prach. Ešte dobre , že tu nie sú holuby.

Ticho v parku

Ticho v parku.
Hlúčik deciek oproti sa naháňa za plastovým tanierom.
Pozorujem.
Dymí sa z teba ako z továrenského komína.
Vtáci nespievajú, su zalezení niekde  ďaleko v teple.
A my tu sedíme ako dvaja cvoci.
A čakáme, že našou nečinnosťou sa niečo zmení.
A ja možno čakám, že zrazu ma uvidíš inak.
Je tu  zima no je to fajn aspoň sa na teba budem môct natlačiť.
Ale vážne mi je zima.
Zatiaľ sa s tebou ešte vládzem rozprávať o tom aké je umenie sučastnosti nahovno.                                       So zamysleným výrazom na tvári odklepávam z cigarety.
Ale za chvíľu sa asi zdvihnem a presunieme sa do najbližšej stoky.
A tam budeme dalej viesť naše rozhovoy o ničom.
Ale je nám spolu dobre.
A tak ďalej spomíname ako správne deti ako nám chýba detstvo.                                                            Žijeme jednou nohou vo včerajšku.
Po dvoch, či troch pivách sa ale postavím a pôjdem domov.
Musím dať prať.

NOC

Noc.

Tmavá a chladná.

Taká si.

Takou si vždy túžila byť.

Takou si sa stala.

Po brade ti steká whiskey a pomaly preniká cez steny ciev.

Nezahreje.

To už nedokáže ani oheň.

Bolí to?

Hovoríš: Prach si a v prach sa obrátiš.

A pomaly,  pomaly si potiahneš.

Kráčas pomaly a vznešene.

Kňažka dekadencie.

V trblietavom snehu kráčaš tak ladne, až si predstavujem, že sa vlastne vznášaš.

V tom svojom čiernom rúchu smrti pútaš pohľady.

Ani o tom nevieš.

A kebyže aj vieš, je ti to jedno.

Nestojí ti to za to.

Zaujímať sa o tých, čo pre teba nič neznamenajú.

Ani nemôžu.

Nič pre nich neznamenáš ty.

Možno akurát tak jeden, či dva znechutené pohľady, či poznámky.

Nemôžu ti ublížiť.

Oni nie.

To mohol len jediný.

A aj to urobil.

Už nikdy viac to nedopustíš.

Tmavá a chladná.

Taká si.

Takú z teba spravil.

A takou aj ostaneš.