potrebujem ťa. tvoje jemne, teplé ruky, roztápajúce chladný povrch môjho vonkajšieho ja. neopustím ťa. tvoje mäkké, veľké pery, vďaka ktorým si uvedomujem, žée mám nejaké aj ja. cítim ťa. aj tie tvoje divoké, podmanivé oči spalujúce celý obranný mechanizmus. ja som to vedela. že pustiť si ťa k telu, bude viac než len hlúpe.. že ak ray prelomíš hrubú vrstvu ľadu niekde tam vo mne.. že sa utopíś. alebo, že mi v tom prvom ádychu.. voĺnom ako list ovo vetre.. zapadneš niekde do mojich mpluc cele ich mnaplnis.. a ja uz bez teba nebudem vediet dychat. v kazdom jednom poondiatomk tieni vidim ten tvoj . v kazdom svetle vecer v bdejucich panelakovych okanh vidim as spolocny osud. len ty a ja a to svetle ktore mi zahreje palce ktore davno opustil cit .. cigareta z nich vytihla okrem tvojejniekdajsej vone aj to teplo. teplo necitim . ale ta vona sa neda zabudnut. je to ta vona ked sa mi roztiahnu kutiky. zaziaria ocicka a ja zistujem ze moj pubossky vek je skutocny. musi byt. ukazujes mi ho . ukazujes mi vsetko . v tom pravom svetle. v tom skutocnom nie v tom obchodnom ktore robi vsetko krajsim . ukazujes mi ake to je . ake to je nanic. ale zaroven mi ukazujes ake by to mohlo byt.  ake by to mohlo byt a ake to nie je . a ani nebude. mozno bolo.. ale nie je
a nebude
je vecer a mna toto nuti pisat flasa vina. teda ta druha. ta prva mi kazala otvorit tu sruhu a nemysliet na teba a teraz vidis tu ironiu. nielenze si vo mne. musim ta davat po castiach von. lebo je v tebe viac teba ako mna.. uz so viac ty ako ja. aspon sa o to snazim . ked nie s tebou tak tebou .. funguje to?? prosim nevrav o case a inych premennych. pripomina mi to len to co bolo premenene .. co bolo a nie je. a ako ty vzy dodas .. aj pat sest krat aby mi to bolo jasne.. co uz nebude..

Zivot

Zivot je ako cigareta. Pri narodeni sa zapalite a cakate kym si z vas niekto potiahne aby tak dal vasmu zivotu zmysel .  A tak horite a cakate. Cakate ze nedohorite skor ako vas niekto stihne ochutnat zobrat si z vas kusok a dat vam tak zmysel. Ze proste nebudete vyhodeni von z okna bez toho aby sa vas  niekto dotkol a nieco si vas zobral, ze si vas vsimne, vezme tak blizko, tak hrozne blizko az sa bude moct popalit. Ze donho preniknete a on do vas. Lebo nie je nic horsie  ako vediet pri zhasinani ze ste horeli zbytocne. Ze ste horeli pre seba. Je to to riziko, tej choroby, ze toho ktory vas ochutna preklajete nejakou chorobou, alebo ze mu nebudete chutit. Ide o to cakat na toho ktoremu budete chutit. Kvoli ktoremu budete radi ze sa rozdavate a ze nakoniec zhasnete. Dufat , ze niekto taky vobec je. Ze budete tu moznost ho stretnut vobec mat. Ze sa nepopalite. Ale o tom je zivot horiet az kym nezhasnete.