choďte všetci kurva do piče, aneb koniec dobrej nálady.

byť obyčajnou. Takou bez názorov, bez myšlienok, bez prínosov. Bez osobnosti...Čo si sem-tam privlastní kúsok osobnosti druhých, aby vytvorila vitráž, ktorou pri dopade svetľa pohľadu cudzinca vyrazí dych.  Takou, čo iba túži a túžbu stratí keď to dostane. A to dostane.... Krásnym obalom hovna vo vnútri. Výnimočným svojou s/prostosťou. Nechcem byť "výnimočnou" /nech si s tým idú do hája/. Byť mrchou, byť múdrou len v poznaní svojej nekončnej prázdnosti. Bez osobnosti. Bez čohokoľvek na predaj, byť prvou kúpenou. Toto chcem. No nedostanem.  A tak ďalej zotrvávam v kúte a zbieram prach. Ešte dobre , že tu nie sú holuby.

Ticho v parku

Ticho v parku.
Hlúčik deciek oproti sa naháňa za plastovým tanierom.
Pozorujem.
Dymí sa z teba ako z továrenského komína.
Vtáci nespievajú, su zalezení niekde  ďaleko v teple.
A my tu sedíme ako dvaja cvoci.
A čakáme, že našou nečinnosťou sa niečo zmení.
A ja možno čakám, že zrazu ma uvidíš inak.
Je tu  zima no je to fajn aspoň sa na teba budem môct natlačiť.
Ale vážne mi je zima.
Zatiaľ sa s tebou ešte vládzem rozprávať o tom aké je umenie sučastnosti nahovno.                                       So zamysleným výrazom na tvári odklepávam z cigarety.
Ale za chvíľu sa asi zdvihnem a presunieme sa do najbližšej stoky.
A tam budeme dalej viesť naše rozhovoy o ničom.
Ale je nám spolu dobre.
A tak ďalej spomíname ako správne deti ako nám chýba detstvo.                                                            Žijeme jednou nohou vo včerajšku.
Po dvoch, či troch pivách sa ale postavím a pôjdem domov.
Musím dať prať.

NOC

Noc.

Tmavá a chladná.

Taká si.

Takou si vždy túžila byť.

Takou si sa stala.

Po brade ti steká whiskey a pomaly preniká cez steny ciev.

Nezahreje.

To už nedokáže ani oheň.

Bolí to?

Hovoríš: Prach si a v prach sa obrátiš.

A pomaly,  pomaly si potiahneš.

Kráčas pomaly a vznešene.

Kňažka dekadencie.

V trblietavom snehu kráčaš tak ladne, až si predstavujem, že sa vlastne vznášaš.

V tom svojom čiernom rúchu smrti pútaš pohľady.

Ani o tom nevieš.

A kebyže aj vieš, je ti to jedno.

Nestojí ti to za to.

Zaujímať sa o tých, čo pre teba nič neznamenajú.

Ani nemôžu.

Nič pre nich neznamenáš ty.

Možno akurát tak jeden, či dva znechutené pohľady, či poznámky.

Nemôžu ti ublížiť.

Oni nie.

To mohol len jediný.

A aj to urobil.

Už nikdy viac to nedopustíš.

Tmavá a chladná.

Taká si.

Takú z teba spravil.

A takou aj ostaneš.

Láska je bolesť

Ako strašne chcem teba, vidieť práve teba mŕtveho, alebo aspoň skučiaceho a zvíjajúceho sa od bolesti na zemi.  Kopla by som si. Zas a zas. A ty by si už nezvládal ani skučať. Už by si len prosíkal pohľadom. Obetoval, urobil by si čokoľvek aby to skončilo. Ja by som neprestávala. Nič by ma nezastavilo. Rovnako ako teraz teba. A tebe by odvšadiaľ tiekla krv, zvíjal , zvíjal by si sa v kŕčoch od bolesti, ako taký červ. A ja by som sa len smiala. Lebo by som vedela, že ti ani zďaleka nemôžem ublížiť tak, tak ako si ty ublížil mne. Len tým, že si pri mne neostal. Bol by to šialený smiech. Ja by som neodišla. Ver mi. Ostala by som , a kopala a kopala a smiala sa.... Až do tvojho posledného výdychu - tvojej spásy.