Noc.
Tmavá a chladná.
Taká si.
Takou si vždy túžila byť.
Takou si sa stala.
Po brade ti steká whiskey a pomaly preniká cez steny ciev.
Nezahreje.
To už nedokáže ani oheň.
Bolí to?
Hovoríš: Prach si a v prach sa obrátiš.
A pomaly, pomaly si potiahneš.
Kráčas pomaly a vznešene.
Kňažka dekadencie.
V trblietavom snehu kráčaš tak ladne, až si predstavujem, že sa vlastne vznášaš.
V tom svojom čiernom rúchu smrti pútaš pohľady.
Ani o tom nevieš.
A kebyže aj vieš, je ti to jedno.
Nestojí ti to za to.
Zaujímať sa o tých, čo pre teba nič neznamenajú.
Ani nemôžu.
Nič pre nich neznamenáš ty.
Možno akurát tak jeden, či dva znechutené pohľady, či poznámky.
Nemôžu ti ublížiť.
Oni nie.
To mohol len jediný.
A aj to urobil.
Už nikdy viac to nedopustíš.
Tmavá a chladná.
Taká si.
Takú z teba spravil.
A takou aj ostaneš.
krasa:)
OdpovedaťOdstrániť