Ako strašne chcem teba, vidieť práve teba mŕtveho, alebo aspoň skučiaceho a zvíjajúceho sa od bolesti na zemi. Kopla by som si. Zas a zas. A ty by si už nezvládal ani skučať. Už by si len prosíkal pohľadom. Obetoval, urobil by si čokoľvek aby to skončilo. Ja by som neprestávala. Nič by ma nezastavilo. Rovnako ako teraz teba. A tebe by odvšadiaľ tiekla krv, zvíjal , zvíjal by si sa v kŕčoch od bolesti, ako taký červ. A ja by som sa len smiala. Lebo by som vedela, že ti ani zďaleka nemôžem ublížiť tak, tak ako si ty ublížil mne. Len tým, že si pri mne neostal. Bol by to šialený smiech. Ja by som neodišla. Ver mi. Ostala by som , a kopala a kopala a smiala sa.... Až do tvojho posledného výdychu - tvojej spásy.
