Ticho v parku

Ticho v parku.
Hlúčik deciek oproti sa naháňa za plastovým tanierom.
Pozorujem.
Dymí sa z teba ako z továrenského komína.
Vtáci nespievajú, su zalezení niekde  ďaleko v teple.
A my tu sedíme ako dvaja cvoci.
A čakáme, že našou nečinnosťou sa niečo zmení.
A ja možno čakám, že zrazu ma uvidíš inak.
Je tu  zima no je to fajn aspoň sa na teba budem môct natlačiť.
Ale vážne mi je zima.
Zatiaľ sa s tebou ešte vládzem rozprávať o tom aké je umenie sučastnosti nahovno.                                       So zamysleným výrazom na tvári odklepávam z cigarety.
Ale za chvíľu sa asi zdvihnem a presunieme sa do najbližšej stoky.
A tam budeme dalej viesť naše rozhovoy o ničom.
Ale je nám spolu dobre.
A tak ďalej spomíname ako správne deti ako nám chýba detstvo.                                                            Žijeme jednou nohou vo včerajšku.
Po dvoch, či troch pivách sa ale postavím a pôjdem domov.
Musím dať prať.